Znovu obnovená autobusová linka 901 Bratislava - Hainburg

Od pondelka 05.09.2022 začala po dlhšej prestávke opäť premávať cezhraničná autobusová linka 901 z Bratislavy cez Wolfsthal do Hainburgu an der Donau.

Linka premáva každý deň v týždni v približne jeden- (pracovný deň a sobota) až dvoj- (nedeľa a sviatok) hodinových intervaloch a je súčasťou Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja.

Na spolufinancovaní linky sa podieľajú traja partneri: Hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj a spolková krajina Dolné Rakúsko. Rokovania partnerov prebiehali s podporou projektu baum_cityregion (v rámci Interreg VA SK-AT).

Bližšie informácie o prevádzke linky si môžete prečítať aj v tejto tlačovej správe Bratislavského samosprávneho kraja: https://bratislavskykraj.sk/autobus-z-bratislavy-do-hainburgu-zacal-premavats-prichodom-skolskeho-roka/.

Pozrite si aj video: https://www.youtube.com/watch?v=IUKmWCF3SUA 

/zdroj: https://baumregion.eu/autobusova-linka-901-z-bratislavy-do-hainburgu-opat-premava/ 

Vybudovanie mýtnej stanice na vrchu Braunsberg

V súčasnosti na Braunsberg pravidelne jazdí mnoho motorových vozidiel a motoriek, niekedy jazdou nad povolenú rýchlosť. Na jednej strane to spôsobuje veľký hluk a vysoké dopravné zaťaženie a na druhej strane znečistenie na samotnej hore. Obec Hainburg a.d. Donau nemá z prístupov na Braunsberg žiadnu pridanú hodnotu, ale naopak, má veľa práce s likvidáciou odpadu a sťažnosťami občanov. Chýbajú prínosy v oblasti životného prostredia a jej udržateľnosti. 

Dopravný prieskum, ktorý v auguste 2021 vykonalo Kuratórium pre bezpečnosť dopravy, ukázal nasledujúce údaje o frekvencii: V období od 12.08.2021 00:00 do 18.08.2021 23:59 bolo nameraných
1 520 motorových vozidiel a 310 cyklistov. V období od 24.08.2021 01:00 hod. do 30.08.2021 23:59 hod. bolo sčítaných 1 362 motorových vozidiel a 325 cyklistov. Z toho vyplýva, že za 2 týždne sa na ceste pohybovalo spolu 2 882 motorových vozidiel a 635 cyklistov, t. j. spolu 3 517 vozidiel. 

S cieľom znížiť dopravnú a hlukovú záťaž spôsobenú motorovými vozidlami sa uvažuje o inštalácii zábran (2 závory, po jednom pre vjazdy a výjazdy) na úrovni skateparku. 

• Aktuálna ponuka spoločnosti Scheidt & Bachmann zahŕňa inštaláciu použitého závorového systému vrátane automatickej platobnej stanice (bez sim kariet) a predstavuje sumu 37 248,10 € s DPH. 
• Okrem toho spoločnosť Strabag predložila ponuku na stavebné práce na ceste potrebné na inštaláciu systému zábran. Táto suma predstavuje 41 422,46 EUR s DPH. 
• Podľa ponuky spoločnosti Simoncsics Mario Elektrotechnik vzniknú náklady na káblové a pripojovacie práce vo výške 4 051,50 € vrátane DPH. 
• Okrem toho je potrebné položiť telekomunikačný kábel priamo k závorovému systému (bezplatne). Potrebné výkopové práce pre prívod elektrického a telekomunikačného vedenia vykonajú zamestnanci stavebného dvora z vlastnej iniciatívy. Na základe empirických hodnôt sa predpokladajú náklady vo výške približne 1 000,00 EUR s DPH na potrebné zemné práce v oblasti bariérového systému. 
• Na komunikáciu s osobami pri závorovom systéme a automate na lístky, napr. v prípade technickej poruchy, sú potrebné 2 SIM karty. Odporúčajú sa lacnejšie predplatené karty a náklady na rok sú vypočítané na 240,00 EUR s DPH. 
• Predpokladajú sa náklady vo výške 5 000,00 EUR s DPH na dodatočné dopravné značky, značenie a tabule vysvetľujúce systém zábran. 
• Spoločnosť EVN Energievertrieb GmbH & Co KG uzavrela dodatočnú zmluvu o servise osvetlenia na inštaláciu 2 nových svetelných bodov v hodnote 4 930,99 EUR vrátane DPH. 
• Gerald Köck Überwachungssysteme predložil ponuku vo výške 8 721,00 EUR s DPH na kamerový dohľad závorového systému a automatickej platobnej stanice.
• Kryt pre automatickú výplatnú stanicu odolný voči poveternostným vplyvom ponúkla spoločnosť Metallbau Eybel za cenu 4 332,00 EUR s DPH. 
• Závorový systém bude vybavený kódovou klávesnicou. Bariéru možno otvoriť zadaním kombinácie čísel. Tento kód sa môže v pravidelných intervaloch meniť. Náklady na kódovú klávesnicu vrátane materiálu a inštalácie predstavujú podľa ponuky spoločnosti Scheidt & Bachmann 385,00 EUR s DPH. 
• Spoločnosť Paikl predložila cenovú ponuku vo výške 6 960,00 EUR s DPH za plánovacie služby a miestny stavebný dozor. 
• Ako platobné možnosti sú akceptované hotovosť, Master kartu a kreditné karty. V tomto zmysle bola uzavretá zmluva. Nákupná cena koncového zariadenia je 950,00 € s DPH, čo znamená nižší mesačný poplatok za služby vo výške 22,65 € s DPH. Jednorazový poplatok za konfiguráciu a aktiváciu je 89,00 € s DPH. 

Celkové investičné náklady tak predstavujú 115 090,05 EUR s DPH. 

Na bariéru budú dohliadať zamestnanci obce. Naplnia automat lístkami a drobnými a vyberú aj pokladničné doklady. V prípade problémov so systémom závor budú k dispozícii tieto úrovne podpory: 1. úroveň: obecná služba na zavolanie 2. úroveň: neriešiteľné problémy: odstavenie závory z prevádzky (otvorenie závory).

50 % ceny lístka bude možné uplatniť u všetkých partnerov v meste Hainburg an der Donau. Podnikatelia si potom môžu tieto lístky hromadne vymeniť za hotovosť na finančnom oddelení obce Hainburg. O presnom prevádzkovom a fakturačnom postupe sa rozhodne na ďalšom stretnutí. Podľa usmernení pre dolnorakúsku obnovu miest sa investičné projekty v zmysle rozvoja miest, pri ktorých sa očakávajú príjmy, majú opísať pomocou príjmového/výdavkového účtu. 

Podľa tohto opisu projektu a výpočtov by mala byť výška finančných prostriedkov približne 10 000,00 až 20 000,00 EUR. Nejde o pevný finančný záväzok, ale o odhad. Celkové investičné náklady budú pokryté úverom a podporou zo strany Dolného Rakúska.

Zdroj:  Výpis z protokolu z 547. zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Hainburg/D. z 16. decembra 2021, bod 9. 

Rezolúcia obecnej rady mesta Hainburg an der Donau k verejnej doprave

Vážený pán predseda Bratislavského samosprávneho kraja Mgr. Juraj DROBA, MBA, MA,

Vážený pán primátor Ing. arch. Matúš Vallo,

dovoľte, aby sme Vám zaslali rezolúciu mesta Hainburg k cezhraničnej verejnej hromadnej doprave v súvislosti s petičnej akciou, ktorá bola jednohlasne schválená na rokovaní obecnej rady dňa 16. decembra 2021.

Mesto Hainburg an der Donau sa obracia na Úrad dolnorakúskej krajinskej vlády, Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a na hlavné mesto SR Bratislava so žiadosťou o dlhodobé riešenie spolufinancovania prevádzky verejnej, cezhraničnej autobusovej dopravy medzi Hainburgom a Bratislavou, ktorá má umožniť rýchle obnovenie autobusového spojenia.

Dňa 14.11.2021 bolo mesto Hainburg an der Donau informované o ukončení jedinej cezhraničnej autobusovej linky medzi Hainburgom a Bratislavou. 

Už od roku 2011 dané autobusové spojenie využíva množstvo cestujúcich, v prevažnej miere slovenských obyvateľov z priľahlých obcí (cca 3000) za účelom pracovnej, školskej ako aj hospodárskej mobility. Taktiež treba spomenúť, že pred vypuknutím pandémie Covid bolo toto autobusové spojenie veľmi často využívané, a to aj na turistické a kultúrne účely.

Zrušením tohto autobusového spojenia sa zrazu stráca už dobre etablovaný, verejný dopravný prostriedok v cezhraničnej verejnej doprave.

Ukončenie cezhraničnej autobusovej linky krok vnímame my, volení zástupcovia mesta Hainburg, ako výrazné oslabenie postavenia regionálnej verejnej dopravy v prihraničnom regióne medzi východnou časťou Dolného Rakúska a Bratislavským krajom. 

To znamená, že jedinou alternatívou zostáva individuálna motorizovaná doprava.

V tejto súvislosti sa v regiónoch zvýši dopravné zaťaženie, znečistenie životného prostredia a hluk, ako aj emisie CO². Taktiež sa dá očakávať zhoršovanie dopravnej bezpečnosti. Toto nie je v súlade s trvalo udržateľnou a ekologickou stratégiou mobility.

My, volení predstavitelia mesta Hainburg an der Donau sme sa týmto rozhodli vyjadriť našu podporu pre:

• čo najrýchlejšie obnovenie cezhraničného autobusového spojenia medzi mestom Hainburg an der Donau a mestom Bratislava.

• dlhodobé trvalo udržateľné riešenie cezhraničnej verejnej dopravy medzi mestom Bratislava a Hainburg. 

• rozhovory zástupcov spolkovej krajiny Dolné Rakúsko, Bratislavského samosprávneho kraja, hlavného mesta Bratislava, podnikmi verejnej dopravy Verkehrsvebund Ost-Region (VOR) a Bratislavskej integrovanej dopravy (BID), ako aj zástupcov  priľahlých obcí.

Hainburg an der Donau, 16.12.2021

AT Version:Beschluss der Stadtgemeinderates Hainburg an der Donau zum öffentlichen Personennahverkehr

Die Gemeinde Hainburg an der Donau wendet sich hiermit an das Land Niederösterreich und an Selbstverwaltungskreis Bratislava (BSK - Bratislavský samosprávny kraj) mit der Forderung zu den intensiven Verhandlungen zur Mitfinanzierung der grenzüberschreitenden Buslinie im Rahmen der in der öffentlichen Ausschreibung gewonnener Option für regionalen Verkehr Bratislava. Es wird zugleich verlangt, dass die Option für diese grenzüberschreitende Buslinie im Rahmen der gesetzlichen Möglichkeiten BSK im möglichst kürzesten Zeitraum in Anspruch genommen wird. 

Am 14.11.2021 wurden wir über das Einstellen der einzigen grenzüberschreitenden Busverbindung zwischen Hainburg und Bratislava informiert. Schon seit 2011 wurde diese Busverbindung durch zahlreiche Fahrgäste ausgenutzt. Diese Busverbindung diente unter anderem auch der großen slowakischen Kommunität (ca. 2500 Einwohner) und zwar für den Zweck der beruflichen und schulischen Mobilität. Es sei zu erwähnen, dass noch vor dem Ausbruch der Pandemie diese Busverbindung intensiv ausgelastet wurde, unter anderem auch für touristische und kulturelle Zwecke.

Durch das Einstellen dieser Busverbindung wurden die etablierten Angebote im Tourismus und Dienstleistungsangebot deutlich reduziert. 

Wir, die gewählten Vertreter der Gemeinde Hainburg an der Donau haben wir uns entschieden, unsere Unterstützung für Folgendes zu äußern: 

• Rasche Wiederinbetriebnahme der grenzüberschreitenden Busverbindung zwischen Hainburg an der Donau und Bratislava 

• Eine langfristige Lösung des grenzüberschreitenden öffentlichen Verkehrs zwischen Hainburg an der Donau und Bratislava.  Als geeignete Partner für diese Verhandlungen bieten sich das Land Niederösterreich, Nachbargemeinden, vor allem die Gemeinde Wolfsthal und dann BSK, die Hauptstadt Bratislava und letztendlich auch die öffentlichen Integratoren des öffentlichen Verkehrs VOR und BID am besten an. 

Das Einstellen dieser Busverbindung betrachten wir, die Vertreter der Gemeinde Hainburg, als deutliche Abschwächung des regionalen Verkehrs im Grenzgebiet zwischen dem östlichen Teil Niederösterreichs und Region Bratislava. Durch das Einstellen der Buslinie bleibt als eine einzige Verkehrsalternative der motorisierte Individualverkehr. Dadurch wird in den im Grenzgebiet liegenden Gemeinden die Umweltbelastung, Lärmbelästigung sowie auch die Emissionen zunehmen. Des Weiteren wird die Sicherheit gefährdet und die Verkehrsdichte wird rasch zunehmen.

In Hainburg an der Donau, den 16.12.2021

Cezhraničný región Bratislavy v boji proti klimatickej kríze zlyhal na plnej čiare. Núti jazdiť obyvateľov autami.

V celej Európe rezonuje téma dosiahnutia klimatickej neutrality, potreba znižovať individuálnu automobilovú dopravu a preferovať hromadnú verejnú dopravu. Na pohraničí medzi Slovenskom a Rakúskom sa udial opak, Bratislava a susedný Hainburg sa lúčia po 13 rokoch s jedinou autobusovou linkou a rovnako jediným spojením dvoch susedných krajov a dvoch štátov. Čerešničkou na torte je, že sa tak deje v deň, keď Bratislavský samosprávny kraj symbolicky zatvára hranice medzi Slovenskom a Rakúskom, aby sme si spomenuli na obete železnej opony a komunistického režimu.

To, že je potrebná linka vo verejnom záujme vedia dlhodobo oba kraje (Bratislavský samosprávny kraj a Dolné Rakúsko) s mestom Bratislava a o budúcnosti linky rokujú priebežne od roku 2017. Žiaľ, do dnešného dňa sa rokovania nepretavili do reality. Linku posledné dva roky prevádzkoval súkromník. Veľká škoda je, že sa ju nepodarilo spustiť do cieľového stavu, tj. do dlhodobej prevádzky linky s podporou krajov a dopravných integrátorov na obidvoch stranách hranice. Zásadným problémom sa ukázalo verejné obstarávanie na poskytovateľa autobusových služieb v Bratislavskom kraji. Vyhrala ju iná spoločnosť, ktorá nie je aktuálne pripravená na jej prevádzku (chýba licencia, autobusy a šoféri).

Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že linky obsluhujúce regionálne a spádové oblasti bez komerčného základu nie sú pre súkromných dopravcov dlhodobo ekonomicky udržateľné. Regionálnu linku vo verejnom záujme by preto mal financovať kraj, resp. v tomto prípade kraje. Dôvody sú jednoznačné. Počnúc lepším životným prostredím, nižším hlukom a emisiami v uliciach, ale aj nižšou nehodovosťou až po vyššiu životnú úroveň, vyššiu zamestnanosť a rast cestovného ruchu.

Ku krásnym príkladom funkčného riešenia nemusíme ísť dokonca ani mimo Bratislavu. Stačí sa pozrieť na vlakové spojenie Bratislava-Komárno, kde už v prvom roku prevádzky (2012) praskali vo švíkoch vozne Regiojetu, resp. nestačila slabo priepustná jednokoľajná trať. Počet prepravených ľudí narástol o stovky percent a intervalový takt bol 30 min.

Ako úplne sci-fi by v našom regióne vyzeral funkčný cezhraničný projekt, ktorý v roku 2018 sprevádzkovali vo francúzskom Štrasburgu. Bola ním desať kilometrová električková linka s veľkokapacitnými vozidlami medzi francúzskym Štrasburgom a nemeckým mestom Kehl.

Ak ľudia dostanú funkčné a dostupné možnosti, určite ich využijú a autá nechajú doma. Žiaľ, 15.11.2021 dostanú obyvatelia prihraničných obcí v okolí Bratislavy iba jednu ponuku, ktorá sa neodmieta - jazdiť autami. Denne tak prejde Hainburgom a Wolfsthalom do Bratislavy a naopak o niekoľko stoviek áut viac. Čo to spraví s kvalitou ovzdušia a života obyvateľov tohto regiónu netreba asi rozpisovať. Deje sa tak presný opak toho, čo by sme k dosiahnutiu klimatickej neutrality mali robiť.

Preto sa obyvatelia prihraničných oblastí snažia aj formou otvoreného listu presvedčiť predstaviteľov krajov a integrovateľov dopravných systémov na obidvoch stranách hranice k tomu, aby čo najskôr urobili konkrétne kroky k sprevádzkovaniu tejto linky.

Rozhodli sme sa preto napísať tento otvorený list adresovaný:

- Bratislavský samosprávny kraj

- Kraj Dolné Rakúsko

- Mesto Bratislava

- Mesto Hainburg

- Obec Wolfsthal

---------

OTVORENÝ LIST:

---------

Vážený pán, vážená pani, 

V súvislosti so vzniknutým problémom - ukončením prevádzky jedinej autobusovej linky Hainburg - Bratislava a rovnako jediným medzihraničným spojením dvoch susedných krajov, sa na Vás obraciame s nasledovnou prosbou.

Náš cezhraničný región v ktorom žijeme a pracujeme, delí hranica dvoch štátov. Dynamika rozvoja Bratislavy priniesla do obce Wolfsthal a mesta Hainburg obyvateľov, ktorí denne cestujú za prácou a inými povinnosťami medzi týmito mestami a obcami. Rovnako medzi krajmi cestujú turisti a návštevníci, ktorí tento región rozvíjajú.

Mesto Hainburg a obec Wolfsthal sú nesmierne zaťažené tranzitujúcou automobilovou dopravou a ukončenie jedinej autobusovej linky, ktorá spájala tieto dve mestá tak pravdepodobne spôsobí extrémne zhoršenie kvality života všetkých obyvateľov tohto regiónu. Nielen obyvateľom a návštevníkom, ktorí túto autobusovú linku využívali, ale všetkým hainburgčanom, wolfsthalčanom a bratislavčanom. Dôvod je jednoduchý, tieto mestá budú od 15.11.2021 dostupné len autami.

Táto situácia nastáva paradoxne v čase, keď sa celá Európa snaží zlepšiť životné prostredie, preferovať hromadnú verejnú dopravu na úkor automobilovej a dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Preto Vás ako dôležitú osobu, ktorá môže s týmto projektom pohnúť, skúseného manažéra a obyvateľa tohto kraja, prosíme o vyvinutie maximálneho úsilia v komunikácii s potrebnými inštitúciami v našom a susednom kraji, aby sa autobusové spojenie vo verejnom záujme medzi Hainburgom, Wolfsthalom a Bratislavou čo najskôr obnovilo a dlhodobo udržiavalo.

Pomôžete tým nielen nám, obyvateľom, ale aj životnému prostrediu v ktorom budú žiť naše deti a vnúčatá.

S pozdravom

Obyvatelia Hainburgu, Wolfsthalu a Bratislavy.

Freies WLAN in Hainburg an der Donau

Mit Beginn der warmen Jahreszeit bietet die Stadtgemeinde Hainburg an der Donau in ausgewählten Bereichen ein frei zugängliches WLAN für die Gemeindebevölkerung und Gäste, als Teil des WiFi4EU-Förderprogramms, an.

Über diese Förderprogramm förderte die Europäische Union europaweit den kostenlosen Internetzugang im öffentlichen Raum. Dabei unterstützten sie Gemeinden und öffentliche Stellen bei der Errichtung der WLAN-Infrastruktur mit einem Betrag von 15.000 Euro in Form von Gutscheinen. Für die Erreichung dieses Ziels wurde seitens der EU ein Gesamtbudget von 120 Millionen Euro zur Verfügung gestellt, mit dem 8.000 WLAN-Hotspots auf öffentlichen Plätzen, bei Sehenswürdigkeiten und in Gebäuden des öffentlichen Raums realisiert werden.

Die EU-Kommission bietet immer wieder Förderungen für Gemeinden in Form von unterschiedlichen Calls an. Mit dem neuen Veranstaltungskonzept „Gemeinde und EU“ will das Land Niederösterreich das Angebot der EU besser kommunizieren. 150 Gemeindevertreter und EU-Gemeinderäte informierten sich in drei Workshops über die Themen „EU-Förderungen für Städtepartnerschaften und Städtenetzwerke“, „Fördercall ‚Erasmus+‘: Jugendschwerpunkt für Auslandsaufenthalte“ und den „Fördercall ‚WiFi4EU‘: WLAN-Förderung für Gemeinden“.

Im Rahmen der Veranstaltung erhielten 102 Niederösterreichische Gemeinden, die erfolgreich beim Fördercall „WiFi4EU“ teilgenommen haben, eine Förderplakette. 

Bei der Veranstaltung haben Landeshauptfrau Johanna Mikl-Leitner und EU-Landesrat Martin Eichtinger dem Vertreter der Gemeinde (Autor dieses Artikels) die Förderplakette der Stadtgemeinde Hainburg an der Donau übergegeben. 

Da es in einzelnen Bereichen des Gemeindegebiets immer wieder zu Störungen der Mobiltelefon- und Internetversorgung kommt, hat sich die Stadtgemeinde Hainburg im Dezember 2018 dazu entschieden, ein frei zugängliches WLAN für die Gemeindebevölkerung und touristische Gäste der Stadt zu errichten.

Geplant ist, das Stadtzentrum (Hauptplatz, Wiener- und Ungarstraße), den Parkplatz der Galleria Danubia, das historische Zentrum im Bereich um den Pranger, das Bergbad, die Donaupromenade und den angrenzenden Donauparkplatz, sowie den Schlossberg mit WLAN auszurüsten. 

Unsere Stadtgemeinde achtet mit diesem Projekt auch in Richtung digitale Präsentation der Stadt und auf die Unterstützung der Hainburger Wirtschaft. Zusätzlich zum öffentlichen WLAN erhält die Gemeinde ein intern nutzbares WLAN für Mitarbeiter und Events zur Verfügung gestellt.

Zur Förderung der Hainburger Wirtschaft wurde die Herstellung der technischen Infrastruktur durch das Hainburger Elektrotechnik-Unternehmen von Hrn. Mario Simoncsics in Kooperation mit Unwired Networks GmbH übernommen. 

Die Projektabwicklung gegenüber der Europäischen Kommission, dem Land Niederösterreich und Realisierungspartnern hat der Author dieser Artikel selbst übernommen.

Außerordentlicher Dank gilt dabei Herr Bürgermeister Helmut Schmid, Stadtamtsdirektor Ewald Bergmann und Finanzstadtrat Markus Madle. Weiterer Dank gilt dem persönlichen Engagement von Herrn Ing. Josef Semler, MBA (Unwired Networks GmbH) und Hrn. Mario Simoncsics für seinen Einsatz in dieser schweren Zeit.

Wie es funktioniert?

In den oben erwähnten Versorgungsbereichen (Points of Interest) wird ab Frühling 2021 die WLAN-Kennung WiFi4EU-Hainburg ausgestrahlt. Nach Anwahl des Netzes und Bestätigung der Nutzungsbedingungen haben haben Nutzer freien Zugang zum Internet und werden  auf eine Info-Seite der Stadtgemeinde weitergeleitet, über die aktuelle Informationen abgerufen werden können. Jeder Nutzer hat dabei eine Bandbreite von 5 MBit/s, mit einem täglichen Datenvolumen von 500 MByte zur Verfügung. Die Nutzer sind weiters durch einen Filter vor pornografischen, gewaltverherrlichenden oder kriminellen Inhalten und entsprechend der Österreichischen Datenschutzverordnung (DSGVO) geschützt.

WiFi4EU-Hainburg kurzes Projektbeschreibung

Anbieter: Unwired Networks

Ansprechpartner Infrastruktur: MS-Elektrotechnik 

Internetzugang: A1 Telekom Austria

Fördercall „WiFi4EU“: 1. Runde, 07-09 November 2018

Finanzhilfevereinbarung: 19. Dezember 2018

Realisation: 09/2020-02/2021

Anzahl der externen Access Points: 15

Gemeinderat Mag. Rastislav Pavlik, Projektkoordinator

Kurzy nemčiny v Hainburgu

Jazykový inštitút HAINBURG IN

Inštitút aktuálne neposkytuje kurzy, pre ďalšie kurzy sa prosím obráťte na Dagmar: + 43 699 101 980 81.

Rýchlosť vetra nad Hainburgom

Predpoveď počasia na mape

Druhý hrad v Hainburgu - neznáma ruina Röthelstein

Šesťtisícové mestečko Hainburg má raritu. A to je to počet hradov. Hainburg ma okrem hradu Heimenburg na Schlossbergu, aj hrad Röthelstein.

Röthelstein (známy tiež ako Rottenstein alebo Rotenstein) stojí na 30 metrov vysokom skalnom brale nad Dunajom.

Irnfried von Rötelstein
Okolo roku 1170 (presný dátum nie je známy) vybudoval „Irnfriedus de Heimenburg“ svoje pánske sídlo na Dunajom obmývaných skalách a prehlásil sa za „dominus Irnfriedus de Roetilnstein“. Pochádzal z rodu Sonnenbergerovcov (príbuzný od Kuenringovcov) a patril v 12. a začiatkom 13. storočia k významným babenbergovským ministeriálom (šľachtickí krajinskí páni) na východe Dolného Rakúska.

Hrad v priebehu storočí niekoľkokrát zmenil majiteľov. Rotenstein slúžil ako hraničný, strážny hrad, o čom napovedá jeho strategická poloha nad Dunajom oproti hradu Devín na úpätí stolovej hory Braunsberg. Röthelsteinovci z výhodne umiestnenej pevnosti kontrolovali obchodné lode po Dunaji a rybolov.

Páni z Rotensteinu
V roku 1248 bol bol pod menom „Liutwin de Rotenstein“ v spisoch zaznamenaný posledný pán z rodu Sonnenberg - Rötelsteiner. Potom nasledovali páni Stuchsen (písomná zmienka z r. 1272) a Haslauer (až do roku 1306). V roku 1318 predal Ulrich von Dachsberg hrad krajinským kniežatám.

Habsburgovci pridelili nasledujúce dve storočia hrad Rotelstein a panstvo hradu, ktoré zahŕňalo Stadthof (Götzenhof na severovýchodnom rohu mesta Hainburg) a mnoho ďalšieho majetku, do léna rôznych šľachtických rodín, ako boli rodiny Streifing, Enzersdorfer a Missingdorfer. Pre šľachticov bol zaujímavá strategická poloha panovaním nad hranicou Uhorska, výnosov z hospodárenia v lužnom lese, poľovníctva, rybárstva a kompy do Devína.

Z 15. storočia sú záznamy o jeho majiteľovi Wilhelmovi von Enzersdorfovi, ktorý hrad dostal do léna od vtedy len 13-ročného habsburského panovníka Albrechta V. Okrem hradu mu patrila aj osada Rotenstein a podliehal mu aj prievozník, ktorý dopravoval ľudí na druhý breh do Devína.

Wilhelm chcel odobrať mestu Hainburg právo rybolovu v nivách okolo Rotensteinu, a keď sa mu mesto postavilo, vyhrážal sa násilím. Na podnet Hainburgu do sporu zasiahla vyššia moc z Viedne a tá rozhodla v prospech Hainburgu. Napriek tomu sa hainburskí mešťania dlho báli priblížiť k hradu, lebo vedeli, že v okolí na nich číha zlostný hradný pán.

Uhorské vojny - "Hrad lúpežných rytierov"
Východ Rakúska a panstvo Rotelsteinu boli postihnuté vojnovými stretmi Habsburgovcov a Uhrov. Prebiehajúci konflikt ohrozoval životy obyvateľov malej osady, farmy a hradu, ktoré boli niekoľko krát spustošené. V roku 1451 prenechal cisár Fridrich III. mestu Hainburg na dobu neurčitú správu katastra nehnuteľností a základnú pečať obce Rotenstein. Majetky panstva Rötelstein odovzdal do správy mesta Hainburg.

Ďalší hradný pán, Wenko von Ruckenau, nemal dobrú povesť. Bol to lúpežný rytier, známy pod menom Ledvenko. Spolu s druhom v zbrani Pankratzom von Gaicz založil lúpežný štát.
Usadil sa vo východnom pohraničí, zriadil na Dunaji pri Rötelsteine a v obci Hof an der March pevnôstky (tzv. tábory), z ktorých so svojou žoldnierskou bandou vykonával výpady do okolia a na žoldnierskych lodiach prepadával lode na Dunaji. Vymáhal platby, okrádal, plienil a zavádzal dane. Jeho pole pôsobnosti siahalo z Moravského poľa až do blízkosti Viedne.

Tieto lúpežné a násilné aktivity priniesli Rötelsteinu v nasledujúcich storočiach prívlastok "hradu lúpežných rytierov". V roku 1458 dobili žoldnieri arcivojvodu Albrechta VI. tábory, viac ako 500 lúpežných žoldnierov bolo pochytaných, privezených do Viedne, kde bola časť popravená a časť hodená do vezenia v Korutánskej veži (Kärntner Turm).

Počas vojnového ťaženia uhorského kráľa Mateja Korvína bol Rötelstein poškodený.
Posledný držiteľ hradu gróf Peter zo Svätého Júra a Pezinku v roku 1511 odovzdal mestu Hainburg pevnosť Rötelstein so všetkými náležitosťami, s výnimkou rybolovu, lovu a prievozu. Tie daroval Devínu. Hrad bol už v tom čase zničený.

Demolácia hradu
V čase dobytia Hainburgu v 16. storočí hrad obsadili Turci, neskôr pustol a bol rozobraný na stavby v meste a okolí. V roku 1693 mesto predalo prešporskému staviteľovi Roßbeitnernovi kamenné kvádre z hradu Rötelstein. Hrad bol zrútený a všetko ostatné, čo bolo použiteľné bolo rozobrané a znovu použité.

Kamenné kvádre boli zanechané na miestach, kde ich bolo ťažko odstrániť, alebo kde bolo nebezpečenstvo zrútenia, ako boli stĺpy alebo časti schátranej hradnej veže. Zostalo veľa malty, sutiny a trosiek, ktoré kompletne pokrývali pôvodnú úroveň terénu.

Ako poukazujú záznamy z katastra, v nasledujúcich storočiach hospodárili Hainburčania na poliach, lúkach a viniciach panstva Rötelstein.

Potom sa stopa Rötelsteinu stratila v záznamoch, trosky hradu boli zarastené lužnými lesmi, príbehy lúpežných rytierov a legiend boli pokryte popínavými rastlinami a vyhľadávané už len pútnikmi, kým hrad neprebudila zo spánku "Šípkovej Ruženky" pracovná skupina Schlossberg.

Dnešné ruiny sú zvyšky z vonkajšieho múru a palácovej steny. Od roku 2005 tu prebiehajú aktivity pod vedením pracovnej skupinySchlossberg.

Zdroj: AGS - Burg (-Ruine) Rötelstein

Odpoveď na článok v Mein Bezirk - Bezirks Bläter

Vážená redakcia, vážená pani redaktorka Bianca Mrak,  (Version in Deutsch unter)

chcem zareagovať na článok "Asylheim spaltet Hainburg" z 18. marca 2015 periodika Mein Bezirk pre Bruck an der Leitha.

Informácia o tom, že slovenskí obyvatelia nemajú zaregistrované svoje motorové vozidla ja zavádzajúca. Napriek tomu, že vidíte parkovať pred domami v Hainburgu autá so slovenským ŠPZ, neznamená to, že ich majitelia si neplnia povinnosti.

Veľká väčšina Slovákov a EÚ občanov s trvalým pobytom v Hainburgu (a nebude to iné ani v iných obciach) majú zaregistrované auta na Finanzamte v Brucku formou zaplatenia NOVA dane a pravidelných mesačných poplatkov tzv. KFZ Steuer.

Slovenské ŠPZ majú z rôznych dôvodov - autá patria väčšinou firmám, ktoré sú zaregistrované na Slovensku, a kvôli daňovým zákonom platiacím v EÚ nie je možné tieto vozidlá prehlásiť na ŠPZ v inom štáte.

Aby sme nezostali len pri autách, všetky lokálne dane platíme v mieste bydliska. Bund (Štat), Dolnerakúsko a obce neprichádzajú o žiadne výpadky na daniach.

Žijeme v Rakúsku a svoje povinnosti si uvedomujeme a plníme.

K prípadu detského ihriska: Veľmi ma to mrzí, že sa niečo také stalo. Ale žiaľ kompetentne sa neviem k tomu vyjadriť bez účasti priamo zúčastnených.

Na tému "slovenského geta" treba len jedno napísať, že žijú tu vedľa seba spokojne Rakúšania, Slováci, Turci, Nemci, Dáni, Švédi, Holanďania a to som určite na niekoho zabudol.

V prípade akýchkoľvek otázok som k dispozícii.

S priateľským pozdravom,

Mgr. Rastislav Pavlik
Obecný radca mesta Hainburg

deutsche Version:

Sehr geehrte Redaktion, sehr geehrte Frau Redakteurin Bianca Mrak,

ich möchte auf den Artikel "Asylheim spaltet Hainburg" vom 18.3. für die Bezirks Bläter Bruck an der Leitha reagieren.

Die Information, dass die slowakischen Bürger ihre Fahrzeuge in Österreich nicht registriert haben, ist täuschend.
Obwohl vor den Häusern in Hainburg die Fahrzeuge mit slowakischen Kennzeichen zu sehen sind,
heißt das noch lange nicht, dass deren Besitzer ihren Pflichten nicht nachkommen.

Die meisten Slowaken und EU- Bürger mit dem Hauptwohnsitz in Hainburg (und es es wird nicht anders auch in anderen Ortschaften sein) haben ihre Fahrzeuge am Finanzamt in Bruck an der Leitha in der Form der NOVA-Steuerbezahlung registriert und bezahlen jeweils monatlich die Kraftfahrzeugsteuer.
Die slowakischen Kennzeichen haben sie aus verschiedenen Gründen - es handelt sich meistens um die Fahrzeuge, die den in der Slowakei registrierten Firmen gehören, und aufgrund der EU-Legislative nicht möglich ist, sie auf die Kennzeichen in anderem Staat umzumelden.

Damit wir nicht nur bei den Autos bleiben, alle Lokalsteuer bezahlen wir, dort wo wir den Hauptwohnsitz haben und somit dem Staat, Niederösterreich und den Ortschaften keine Steuer entgehen.

Wir leben in Österreich und unserer Pflichten sind wir uns bewusst und kommen denen auch nach.

Zum Fall "des Spielplatzes": Es tut mir unheimlich Leid zu hören, dass es sowas passiert ist. Leider kann ich mich ohne die Teilnahme der Betroffenen dazu nicht kompetent äußern.
Zum Thema "Slowakisches Ghetto" muss man nur eins sagen, dass nebeneinander die Österreicher, Slowaken, Türken, Deutschen, Dänen, Schweden, Holländer zufrieden leben...und da hab ich bestimmt nicht alle genannt.

Sollten Sie noch Fragen haben, stehe ich Ihnen gerne zur Verfügung.

Meine Reaktion werde ich auch auf der Webseite www.hainburg.sk und dem Facebookprofil www.facebook.com/hainburgSK veröffentlichen.

Mit freundlichen Grüßen,

Mag. Rastislav Pavlik
Gemeinderat der Stadt Hainburg an der Donau

Azylový dom v Hainburgu

Azylový dom v Hainburgu pre niekoľko desiatok mladých azylantov? To je téma, ktorá rozvírila pokojné vody nášho malebného mestečka. Zozbierali sme doteraz nezverejnené informácie, ďalšie budeme zbierať a uverejňovať.

Starosta Hainburgu Josef Zeitelhofer (ÖVP) sa o zriadení azylového domu dozvedel až 17. februára 2015 od dolnorakúskej radkyne LR Elisabeth Kaufmann-Bruckberger (Team NÖ).

Zverejnený projekt vyvolal veľa emotívnych reakcií, ktoré viedli k zriadeniu facebookovskej stránky, zbieraniu podpisov pod petíciu a mnohým diskusiám obyvateľov Hainburgu.

Práve nedostatok základných informácií o projekte azylového domu sa ukazuje ako najväčší problém. Ďalšou nejasnosťou je vlastníctvo a prevádzka domu súkromným vlastníkom. Budova Urlichsheimu bola ešte minulý rok vo vlastníctve Dolného Rakúska. Veľké množstvo otázok sa týkalo počtu azylantov, pedagógov, účasti ďalších subjektov, termínu spustenia domu, etnika a náboženstva utečencov, priestorových možností, zmien projektu atď..

K tejto téme sa viackrát stretli aj obecní radcovia "vládnej" ÖVP, ktorí sa zásadne postavili proti zverejnenému projektu a vyzvali politikov na dolnorakúskej úrovni k zdržanlivosti. Taktiež vyzvali, aby boli poskytnuté zo strany Dolného Rakúska komplexné informácie.

Na základe týchto požiadaviek bolo 5. marca 2015 stratnutie s radkyňou LR Kaufmann-Bruckberger, kde sa ujasnilo niekoľko zásadných informácií. Mnoho infromácii zostalo nejasných, protože stretnutia sa nezúčastnil súkromný prevádzkovateľ Eder, KG.

Koľko utečencov bude bývať v azylovom dome?
60 utečencov, prevažne z vojnou skúšaných krajín, mladí muži vo veku 14 až 17 rokov.

Ako bude prebiehať prevádzka domu?
24 hodinová starostlivosť po 10 skupinách spolu s 21 pedagógmi.

Starostlivosť bude prebiehať cez NÖ Kinder- und Jugendwohlfahrt, a dozor bude mať na starosti Caritas.

Spomínalo sa okolo 100 utečencov?
Pribudne ešte 30 vojnových utečencov so zraneniam. Zmluvne je zabezpečene, že najvyšší počet azylantov bude 90 osôb.

Kedy sa začne so sťahovaním utečencov?
Postupne sťahovanie začne do 2-3 mesiacov.

Ako je zabazpečené prekonávanie jazykových bariér?

Na prekonanie jazykových bariér sa bude spolupracovať so Sigmund-Freud-Univerzitou. Táto univerzita bude zabezpečovať aj psychoterapeutickú starostlivosť.

Aký je pôvod utečencov?
Sýria, Irak, Afganistan, Ukrajina, atď.. Za prerozdelenie utečencov je zodpovedné spolkové Ministerstvo vnútra.

Je možno zrušiť zriadenie azylového domu?
Nie je to možné.

Podľa naších správ bude v Hainburgu zo strany prevádzkovateľov prebiehať informačná kampaň o projekte azylového domu.

Téme azylového domu v Urlichsheime sa budeme ďalej venovať. Ak pribudnú ďalšie informácie, zverejníme ich.